Keď k nám jar zavíta
Keď k nám jar zavíta vtedy nás príjemne zašteklí v nose iný, voňavý, jarný vzduch. Zbadáme to na bystrej riave nášho potoka, na ožívajúcich záhonoch, kde vystrkujú svoje hlávky snežienky, fialky a sedmokrásky. Mnohé záhradky už spestrujú bledule, krókusy a tiež primulky. Títo krehkí poslovia kvetinovej ríše dávajú jasne najavo: „Jar je tu“. Aj tráva chce rýchlo vidieť slnko. Tá tohoročná jar bola dlho očakávaná. Snehu sme mali všetci akosi dosť, netrpezlivo sme očakávali predpovede počasia o otepľovaní a prichádzajúcej jari. Jar lieči. Zaženie smútok, rozžiari tvár, napomáha chorým. Každý z nás potrebuje načerpať energiu zo slnka, ktoré je najlepším liekom pre naše telo a dušu. Po zimnej šedivosti a smútku nezostane ani stopy a príroda začne pučať a pulzovať… Čím? Ako to nazvať? Jednoducho – životom. Tie najkrajšie zvuky v prírode počujeme teraz. Ráno nás zobúdza drozd, v povetrí trilkujú škovránky. Všetci sme akísi živší, veselší, zdravší. Pohľad na komín, kde sa vracajú bociany, je skúmavý. Priletia? Jar je teda opäť tu. Tak poďme a privítajme ju. Rozhýbme svoje kosti, vytiahnime bicykle, kolieskové korčule, zájdime do prírody, či do svojej záhradky a život sa nám bude zdať krajší. Jar je dobrou čarodejnicou. Tešme sa spoločne z jej kúzla. Z mála urobí mnoho, dokáže to šibnutím čarovného prútika.
A. Kiššová
[hr]
